Džumelec
V nedeľu som chcel nahrať album za nedeľu. Nahral som iba 4 pesničky. V pondelok som sa džubal dlho s úpravami dvoch. V stredu som nemohol robiť a večer som chcel, ale som prišiel neskoro. Vo štvrtok som chcel ymeniť náladu albumu a išiel som skladať vonku na kopec. Vznikli všetky ostatné, len sa s nimi trebalo pohrať v ateliéri, tam som strávil piatok. Piatok v noci som ich domastroval na rovnaké volume. V sobotu a nedeľu sme boli preč, a ani raz som si pesničky nepustil, ale pospevoval som si ich. V pondelok večer som si ich konečne znova pustil a zdali sa mi prázdne. V utorok ráno som si ich pustil viackrát a nahlas, a zase som v nich začal veriť. Tak som spravil obal a zaregistroval bandcamp, bandzone, soundcloud.
A ďalej sa budú diať veľké veci.
Džumelec
Jak ve skutečnosti vypadá Džumelec, nevíme. Ale předpokládám že by mohl vypadat zhruba asi nějak takhle, jako jeho stvořitel Erik Sikora.
Džumelce jsem objevil náhodně a jeho mimozemsky chytlavé hity jsem si hned oblíbil. Co mi jen dalo některý den práci, abych z hlavy vypudil tak těžkotonážní hit jako je Kakanica. Album Odkalisko staré psisko mě zastihlo nepřipraveného. Ovšem na takovouhle událost vás nic nepřipraví. Kombinace drmolivých textů, kterým začnete rozumět až na pátý poslech, ďábelských temp a záhadných zvuků je něco, co nepotkáváte každý den. Džumelcův stvořitel Erik Sikora je profesionální výtvarník a jeho práce rozhodně stojí za vidění. Pokud vám nechybí dobrodružný duch, můžete se rovnou začít prokousávat jeho webovými stránkami:
http://www.eriksikora.com/
V postavě Džumelce však Erik přivedl na svět podle mě něco docela nového, něco co bude možná dál žít svým životem a bizarní intenzitou svých hudebních produktů překvapí i samotného autora. V následujícím rozhovoru jsem se pokusil vymámit z něj nějaké informace..
1. Tak především, jak vůbec došlo k tomu, že přišlo na svět tohle album? Nedělní kratochvíle, umělecké šílenství nebo koncept? Tak to by mě fakt zajímalo.
Hej, prvú pesničku som vymyslel pri rodinnom nedeľnom obede, a potom som si dal takú blbú športovú stávku so sebou, či spravím album za jeden deň. Prehral som, ale upokojoval som sa, že bol aspoň za jeden týždeň. Ďalšie pesničky vznikli pri opustenom vleku v agátovom lese, a v kuchyni.
Ale predchádzalo mu veľa všeličoho . Keď som bol v Prahe, tak sme fungovali dvaja ako projekt NE-I http://ne-i.org/works/ , hrali sme s kamarátom každú nedeľu. Uchvátenie improvizáciou. S túžbou nikdy nehrať niečo, čo sa nám už začalo dariť. Všelijaké noisy, plochy, škrípoty, nie pesničky. Aj všelijaké sitespecifické predvádzania, napríklad búchanie na stan a z neho prenesené buchy naplno do reprákov v opustenom kostole.
A potom, odkedy som opustený na východe Slovenska v Košiciach som začal s iným kamarátom vyvíjať skupinu SCIFI SEN, normálne pesničky, ale akože sme obidvaja prišli z budúcnosti. Len sa to vyvíja nejak pomaly, tak medzitým skáčem na svoje osobné veci.
DŽUMELEC vznikol najprv na jednu pesničku, na znelku do seriálu. Ešte ten seriál nie je, ani tá znelka. Možno bude v tom seriáli viac soundtrackov pre Džumelca.
2. Je album Odkalisko staré psisko jednorázovým počinem, nebo máme od Džumelce čekat další počiny?
Hrám furt, takže asi by mohol byť nový album, len to nejak zbiť na kopu a za chvíľu možno bude. Medzitým sa učím lepšie rozprávať do hudby - pestovať si “flow“, robím pokusy s nejakými syntetickými dychovkovými nástrojmi a tak. Pred mesiacom som už skoro spravil celý kvázi swingový album, ale nevyšlo mi to nejak.
3. Prozradíš něco málo o technologickém pozadí nahrávky? Použité nástroje, technologie, nahrávací proces...Prozraď!
Formálne som chcel mať Džumelca na to, aby som už nerobil za každú cenu nejaké experimentálne zvukové bádanie, ale prinútiť sa k tomu urobiť normálne pekné pesničky, čo zachovávajú tradičné finty, refrény, dojímavé poradie akordov. Strašne by som chcel zložiť nejakú pesničku a potom sa s ňou vyhrať a pilovať ju do najmenšieho detailu, ale to sa mi nikdy nepodarilo z toho niečo dostať. Tak som to musel teraz odžubať tak, že som tie pesničky nahrával úplne pomaličky, aby som zároveň s vymýšľaním melódie stihol vymýšľať aj text aj to zahrať až do konca. Potom som to zrýchľoval, a nahadzoval na to trošičku efektov – tajná receptúra. Občas sa tam mihli aj zvuky električky, alebo vtáčikov. Nahrával som to s basovou gitarou, a k tomu spev a klopkanie nohou. Na basu viem málo hrať, takže som si vedel ustrážiť túžobnú hitovú jednoduchosť. Niektoré sú zlepené z viacerých častí, a niektoré som obohacoval o nejaké buchy a ruchy. A pár z nich som nevedel vôbec zachrániť, tak som ich podfarbil nahrávkami nejakých archívnych improvizácií.
Vonku som hral bez basy, chodil som, to mi udávalo rytmus, vtáčiky spievali. Vonku sa lepšie robili texty, lebo meniace sa okolie mi hádzalo na oči konkrétne témy. Ale potom som musel dohrávať nástroje doma. Ešte mám rád piezo snímač, s ktorým som privolával nejaké sample – taká noisácka choroba mi trochu zostala.
4. Džumelec je na Bandzonu, Bandcampu, Soundcloudu. Zkrátka všude, kam ambiciozní hudebník nastrká svoje díla. Jakou má tenhle projekt ambici? A jaké jsou na něj reakce, jestli nějaké?
Ambície – nastrkať to do všetkého internetového je hladké a rýchle rozširovanie. Je to asi najčistejšia cesta k tým desiatim ľuďom, čo by mohli mať radi Džumelca. Tie albumy potrebujem robiť, lebo sa tým celkom pekne zhrnie nejaké obdobie, čo mám, a môžem rozmýšľať nad niečím ďalším a nevyšumí to úplne, keď to trochu pozdieľam.
Tie pesničky si neviem zapamätať, takže ešte celkom zaujímavé by bolo sa ich nadrieť, aby mohli byť naživo koncerty. Ešte som chcel robiť takú vec, že klipy naživo. Chodil som s tými nahrávkami na ušiach ( okolo môjho obľúbeného miesta, odkaliska ) a vymýšľal som, ktoré vizuálne veci alebo príbehy si k tomu napojiť, aby vznikol nejaký klip ale iba v hlave, nie natočený. Chcel som potom zobrať viacej ľudí zo sebou, že urobiť takú vymýšľaciu klipovú seansu.
Reakcie zatiaľ veľmi neboli. Ale ani som po nich veľmi nepátral.
5. Texty na albu, to je další tajemství. Má Džumelec nějakou specifickou poetiku nebo poselství?
Chcel by som mať texty takým jednoduchým priamočiarym spôsobom povzbudzujúco revolučné. V zmysle rob si čo chceš atď. Ešte ma zaujíma nasekanie slovenčiny do nejakých rytmickejších tvarov. A ešte by som chcel vymakať krajinárske ospevovanie, chcel by som opisovať prírodu nejak v súvislostiach s niečím, ako to je trošku v ľudovkách. Chcel by som byť viacej raperskejší, ale nechce sa mi mať taký zahundraný nadávací podtón, takže aj to by sa dalo nejak poladiť.
6. Je Džumelec s někým spjat, spřízněn? Má vzory?
Ja sám som väčšinou splucítim s improvizáciami a improvizátormi, ale Džumelec by mal byť krásne pesničkový, trochu soulový, černošský, zahraničný, nostalgický. Pre Džumelca obkukávam pocitové finty od Kanye Westa, Alicie Keys, Jamesa Blakea, starých soulov a bluesov.
http://bandzone.cz/dzumelec
http://soundcloud.com/dzumelec
A ďalej sa budú diať veľké veci.
Džumelec
Jak ve skutečnosti vypadá Džumelec, nevíme. Ale předpokládám že by mohl vypadat zhruba asi nějak takhle, jako jeho stvořitel Erik Sikora.
Džumelce jsem objevil náhodně a jeho mimozemsky chytlavé hity jsem si hned oblíbil. Co mi jen dalo některý den práci, abych z hlavy vypudil tak těžkotonážní hit jako je Kakanica. Album Odkalisko staré psisko mě zastihlo nepřipraveného. Ovšem na takovouhle událost vás nic nepřipraví. Kombinace drmolivých textů, kterým začnete rozumět až na pátý poslech, ďábelských temp a záhadných zvuků je něco, co nepotkáváte každý den. Džumelcův stvořitel Erik Sikora je profesionální výtvarník a jeho práce rozhodně stojí za vidění. Pokud vám nechybí dobrodružný duch, můžete se rovnou začít prokousávat jeho webovými stránkami:
http://www.eriksikora.com/
V postavě Džumelce však Erik přivedl na svět podle mě něco docela nového, něco co bude možná dál žít svým životem a bizarní intenzitou svých hudebních produktů překvapí i samotného autora. V následujícím rozhovoru jsem se pokusil vymámit z něj nějaké informace..
1. Tak především, jak vůbec došlo k tomu, že přišlo na svět tohle album? Nedělní kratochvíle, umělecké šílenství nebo koncept? Tak to by mě fakt zajímalo.
Hej, prvú pesničku som vymyslel pri rodinnom nedeľnom obede, a potom som si dal takú blbú športovú stávku so sebou, či spravím album za jeden deň. Prehral som, ale upokojoval som sa, že bol aspoň za jeden týždeň. Ďalšie pesničky vznikli pri opustenom vleku v agátovom lese, a v kuchyni.
Ale predchádzalo mu veľa všeličoho . Keď som bol v Prahe, tak sme fungovali dvaja ako projekt NE-I http://ne-i.org/works/ , hrali sme s kamarátom každú nedeľu. Uchvátenie improvizáciou. S túžbou nikdy nehrať niečo, čo sa nám už začalo dariť. Všelijaké noisy, plochy, škrípoty, nie pesničky. Aj všelijaké sitespecifické predvádzania, napríklad búchanie na stan a z neho prenesené buchy naplno do reprákov v opustenom kostole.
A potom, odkedy som opustený na východe Slovenska v Košiciach som začal s iným kamarátom vyvíjať skupinu SCIFI SEN, normálne pesničky, ale akože sme obidvaja prišli z budúcnosti. Len sa to vyvíja nejak pomaly, tak medzitým skáčem na svoje osobné veci.
DŽUMELEC vznikol najprv na jednu pesničku, na znelku do seriálu. Ešte ten seriál nie je, ani tá znelka. Možno bude v tom seriáli viac soundtrackov pre Džumelca.
2. Je album Odkalisko staré psisko jednorázovým počinem, nebo máme od Džumelce čekat další počiny?
Hrám furt, takže asi by mohol byť nový album, len to nejak zbiť na kopu a za chvíľu možno bude. Medzitým sa učím lepšie rozprávať do hudby - pestovať si “flow“, robím pokusy s nejakými syntetickými dychovkovými nástrojmi a tak. Pred mesiacom som už skoro spravil celý kvázi swingový album, ale nevyšlo mi to nejak.
3. Prozradíš něco málo o technologickém pozadí nahrávky? Použité nástroje, technologie, nahrávací proces...Prozraď!
Formálne som chcel mať Džumelca na to, aby som už nerobil za každú cenu nejaké experimentálne zvukové bádanie, ale prinútiť sa k tomu urobiť normálne pekné pesničky, čo zachovávajú tradičné finty, refrény, dojímavé poradie akordov. Strašne by som chcel zložiť nejakú pesničku a potom sa s ňou vyhrať a pilovať ju do najmenšieho detailu, ale to sa mi nikdy nepodarilo z toho niečo dostať. Tak som to musel teraz odžubať tak, že som tie pesničky nahrával úplne pomaličky, aby som zároveň s vymýšľaním melódie stihol vymýšľať aj text aj to zahrať až do konca. Potom som to zrýchľoval, a nahadzoval na to trošičku efektov – tajná receptúra. Občas sa tam mihli aj zvuky električky, alebo vtáčikov. Nahrával som to s basovou gitarou, a k tomu spev a klopkanie nohou. Na basu viem málo hrať, takže som si vedel ustrážiť túžobnú hitovú jednoduchosť. Niektoré sú zlepené z viacerých častí, a niektoré som obohacoval o nejaké buchy a ruchy. A pár z nich som nevedel vôbec zachrániť, tak som ich podfarbil nahrávkami nejakých archívnych improvizácií.
Vonku som hral bez basy, chodil som, to mi udávalo rytmus, vtáčiky spievali. Vonku sa lepšie robili texty, lebo meniace sa okolie mi hádzalo na oči konkrétne témy. Ale potom som musel dohrávať nástroje doma. Ešte mám rád piezo snímač, s ktorým som privolával nejaké sample – taká noisácka choroba mi trochu zostala.
4. Džumelec je na Bandzonu, Bandcampu, Soundcloudu. Zkrátka všude, kam ambiciozní hudebník nastrká svoje díla. Jakou má tenhle projekt ambici? A jaké jsou na něj reakce, jestli nějaké?
Ambície – nastrkať to do všetkého internetového je hladké a rýchle rozširovanie. Je to asi najčistejšia cesta k tým desiatim ľuďom, čo by mohli mať radi Džumelca. Tie albumy potrebujem robiť, lebo sa tým celkom pekne zhrnie nejaké obdobie, čo mám, a môžem rozmýšľať nad niečím ďalším a nevyšumí to úplne, keď to trochu pozdieľam.
Tie pesničky si neviem zapamätať, takže ešte celkom zaujímavé by bolo sa ich nadrieť, aby mohli byť naživo koncerty. Ešte som chcel robiť takú vec, že klipy naživo. Chodil som s tými nahrávkami na ušiach ( okolo môjho obľúbeného miesta, odkaliska ) a vymýšľal som, ktoré vizuálne veci alebo príbehy si k tomu napojiť, aby vznikol nejaký klip ale iba v hlave, nie natočený. Chcel som potom zobrať viacej ľudí zo sebou, že urobiť takú vymýšľaciu klipovú seansu.
Reakcie zatiaľ veľmi neboli. Ale ani som po nich veľmi nepátral.
5. Texty na albu, to je další tajemství. Má Džumelec nějakou specifickou poetiku nebo poselství?
Chcel by som mať texty takým jednoduchým priamočiarym spôsobom povzbudzujúco revolučné. V zmysle rob si čo chceš atď. Ešte ma zaujíma nasekanie slovenčiny do nejakých rytmickejších tvarov. A ešte by som chcel vymakať krajinárske ospevovanie, chcel by som opisovať prírodu nejak v súvislostiach s niečím, ako to je trošku v ľudovkách. Chcel by som byť viacej raperskejší, ale nechce sa mi mať taký zahundraný nadávací podtón, takže aj to by sa dalo nejak poladiť.
6. Je Džumelec s někým spjat, spřízněn? Má vzory?
Ja sám som väčšinou splucítim s improvizáciami a improvizátormi, ale Džumelec by mal byť krásne pesničkový, trochu soulový, černošský, zahraničný, nostalgický. Pre Džumelca obkukávam pocitové finty od Kanye Westa, Alicie Keys, Jamesa Blakea, starých soulov a bluesov.
http://bandzone.cz/dzumelec
http://soundcloud.com/dzumelec
Komentáře
Okomentovat